Bojnické zvesti

Janko Kráľ - básnik, publicista, národný buditeľ a revolucionár
Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Študoval na lýceu v Levoči, Kežmarku a v Bratislave. Po vylúčení Ľ. Štúra odišiel s ním do Levoče (1844). Aktívne sa zúčastnil revolúcie v roku 1848, búril ľud k povstaniu. Za to ho štátne úrady zatkli a väznili v Šahách a Pešti. Po prepustení bol vojenským dobrovoľníkom v hodnosti kapitána. Po potlačení povstania pôsobil ako komisár v Balážskych Ďarmotách a v iných štátnych úradoch. Prvé básne uverejnil ešte počas štúdia. Patria k nim jeho najznámejšie: Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko a iné (1844). V nasledujúcich rokoch citlivo reagoval na spoločenský vývoj a opisoval ho vo veršoch. Na odchod Štúra z bratislavského lýcea reagoval v básni Duma bratislavská. Po epických básňach prešiel k ľudovej slovesnosti. Z nej čerpal pri svojich baladách. Vytvoril tiež poéziu zvláštneho charakteru, tzv. cyklické skladby. V revolučných rokoch vytvoril básne Krajinská pieseň, Pieseň slobodného sedliaka a Krvavá kosba, ktorými burcoval do boja za základné práva a ideály slobody. Verše ale ostali v rukopisoch. Sklamaný neúspechom revolúcie napísal svoju najobšírnejšiu revolučnú báseň Šahy (1849). Bol samotárom, svojimi postojmi a radikálnymi názormi sa cítil osamotený. Aj preto mu prischla prezývka „divný Janko“. V poézii presadzoval predovšetkým nepokoj a boj, no i napriek tomu patrí k reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu. Po roku 1867 ho uhorská vláda vylúčila zo štátnych služieb. Zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach, jeho hrob však nie je známy.
- Erik Kližan –