Bojnické zvesti

Svätý Kajetán Thiene patrí medzi popredných predstaviteľov katolíckej reformácie v 16. storočí. Jeho sviatok si pripomíname 7. augusta.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v severotalianskom meste Vicenza roku 1480. Po získaní základného vzdelania študoval právo v Padove, kde dosiahol doktorát práva v roku 1504. V tom istom roku bol prijatý do duchovného stavu udelením tonzúry.
Roku 1506 prešiel do Ríma, kde sa stal úradníkom pápežskej kúrie. Istý čas zastával funkciu pápežského tajomníka a získal hodnosť apoštolského protonotára.
Kajetánovým ideálom však nebola úradnícka kariéra. Už vo Vicenze začal vyvíjať apoštolát, ktorý v Ríme spojil s dobročinnosťou.
Ako aktívny člen rímskeho oratória Božej lásky venoval svoj voľný čas službe biednym a zvlášť chorým. Chcel však slúžiť ľuďom čo najviac aj v duchovných potrebách. Preto myslel už dávno na kňazstvo, ale necítil sa dosť hodný prijať ho. Konečne po dlhšom odkladaní prijal v septembri 1516 kňazskú vysviacku.
Roku 1518 sa vrátil do rodnej Vicenzy, kde pracoval v charitatívnych združeniach. Z Vicenzy prešiel do Verony a odtiaľ roku 1520 do Benátok, kde založil nemocnicu pre nevyliečiteľne chorých.
Ale horlivý kňaz chcel urobiť viac. Videl, že renesančná cirkev a najmä duchovenstvo potrebuje dôkladnú duchovnú obnovu. Preto prišiel roku 1523 do Ríma s úmyslom založiť združenie kňazov, ktorí by v chudobe, čistote a poslušnosti, tak ako rehoľníci, slúžili Bohu a dušiam. Jeho prvými spoločníkmi boli chietský biskup Giampiero Carafa, neskorší pápež Pavol IV. a ďalší dvaja kňazi. Vznikla tak rehoľná spoločnosť teatínov (z latinského názvu Chieti - Theate) nazývaná podľa zakladateľa aj kajetáni.
Nové kňazské združenie sa usadilo najprv v Ríme, kde sa stalo strediskom cirkevnej reformy a živej kresťanskej nábožnosti.
Pri tragickom plienení Ríma roku 1527 cisárski vojaci prepadli aj teatínov, pričom týrali a uväznili aj Kajetána. Po prepustení z väzenia Kajetán odišiel do Benátok, kde založil nové teatínske komunity. Okrem apoštolátu a reformnej činnosti mladá rehoľa na pápežov pokyn pracovala na dôležitej úprave kňazského breviára a omšového misála. Na žiadosť veronského biskupa pôsobil Kajetán v rokoch 1531 - 32 vo Verone, pričom tam založil kláštor teatínskych kňazov. Na priame želanie pápeža Klementa VII. odišiel Kajetán v lete 1533 do Neapolu, kde s menšími prestávkami ostal až do konca života. Jeho kňazská a reformátorská horlivosť sa usilovala zachytiť v tomto meste všetky spoločenské vrstvy a všetky životné situácie. Kajetán privádzal ľudí k hlbšej nábožnosti a ku kresťanskej mravnosti.
Odporúčal časté prijímanie Eucharistie, čo bola veľká zmena oproti dovtedajším zvyklostiam. Zakladal ženské reformované kláštory, všestranne pomáhal chorým a chudobným. Jeho široko rozvetvený apoštolát sa opieral o hlboký duchovný život. Kajetán venoval niekoľko hodín denne modlitbe a dôsledne dodržiaval vo všetkých okolnostiach záväzky rehoľných sľubov, najmä evanjeliovú chudobu, proti ktorej sa toľko prehrešovalo renesančné duchovenstvo.
Kajetán Thiene zomrel 7. augusta 1547 v Neapole. Pochovali ho v tamojšom teatínskom kostole Santo Paolo Maggiore. Pápež Urban VIII. ho vyhlásil roku 1629 za blahoslaveného a pápež Klement X. roku 1671 za svätého.
- spracoval Ing. M. Hagara -