Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História mesta

Z dejín Bojníc

ObrázokOblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom v horninách a skamenelinách.

V prehistorickom období na miestach dnešných rozľahlých lúk, polí a lesov šumelo teplé slnečnými lúčmi prehriate paleogénne more, v ktorom pulzoval rušný život rozmanitých vodných organizmov. Pestrosť pradávneho života na dnešnom teritóriu Bojníc dokladajú skamenené časti významných živočíšnych skupín napr. koralov pripomínajúcich kamenné kvety, rebrovitých lastúrnikov či vežičkovitých ulitníkov. Dominantnými živočíchmi treťohorného mora boli dierkavce – numulity, majúce tvar mincí rozmanitých veľkostí, ktoré sa v okolí mesta nachádzajú najčastejšie. Nálezmi týchto fosílií, starých 66 miliónov rokov sa Bojnice radia ku klasickým paleontologickým lokalitám Slovenska, dobre známym aj za hranicami našej vlasti.

Ďalšie kamenné stopy života vedú do štvrtohôr – geologickej súčasnosti. V ére, ktorá sa začala pred 1,7 miliónmi rokov, sa odohralo mnoho významných zmien. Najdôležitejšími boli výrazné ochladenie a objavenie sa človeka. Nálezy skamenených kostrových častí mamutov, nosorožcov, medveďov, ale i koní, jeleňov a ď. z okolia Bojníc dokladujú, že v chladnom stepnom prostredí si veľmi rýchlo našli svoje miesto veľké cicavce. V štvrtohornom období sa z teplých prameňov vyvierajúcich v bojnickej oblasti tvorili hrubé vrstvy sladkovodného vápenca – travertínu, na ktorých dnes leží mesto.

Bojnice patria medzi lokality s najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Podľa súčasného stavu poznania sa prví ľudia v meste usadili už v rissko – würmskej medziľadovej dobe (asi pred 100 000 rokmi) na mieste dnešného zámku.
Neskoršie osídlenie poznáme z okolia Prepoštskej jaskyne. Paleolitický človek po sebe zanechal množstvo kamenných pracovných nástrojov – driapadlá, škrabadlá, vrtáky, hroty a množstvo úštepov z výroby.
Na stredopaleolitické osídlenie priamo nenadväzovali žiadne kultúrne skupiny. Nejasné sú stopy po neolitickom osídlení a dobe bronzovej. Halštatské osídlenie zanechalo svoje stopy na mieste bojnického starého mesta. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili Slovania. Okrem bežných nálezov slovanskej keramiky a železných predmetov bojnické artefakty dokladajú aj dechtárstvo. Zo strážnej osady sa v polovici 9. storočia Bojnice rozvinuli na hradné špánstvo - centrum vojenskej obrany občín, administratívneho, obchodného, výrobného i náboženského života.

Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz...“, čím sa hrad stal najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku 1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.

Rozvoju Bojníc napomohlo získanie privilégií. Výsady mesta Bojniciam udelil kráľ Ľudovít I. v roku 1366. Okrem mestských slobôd potvrdil právo na jatku, mlyn, kúpele a neskôr i jarmočné právo. Výsady prispeli k rozvoju remesiel i obchodu, posilnil sa význam Bojníc v hospodárskom a politickom živote. Regálie získané v priebehu 14. – 18. storočia korigovali počas histórie šľachtici, vlastniaci bojnické panstvo. Podľa ich priazne či nežičlivosti mesto prosperovalo alebo upadalo.

V dejinách Bojníc mal dôležitú úlohu aj náboženský život. Cirkevné dejiny sa začali postavením kostola a vytvorením hradskej fary najneskôr v 12. storočí. Po založení nových fár v okolí mesta v 14. storočí sa o posilnenie postavenia bojnickej fary postarali Nofriovci. V období reformácie, v 16. a 17. storočí, po zvolaní Žilinskej synody sa od roku 1610 až do roku 1638 stali Bojnice sídlom superintendencie. Po získaní panstva sa rod Pálfiovcov snažil o rekatolizáciu obyvateľov. Ako spolupracovníkov si prizval zástupcov reholí - jezuitov a po nich piaristov.

Vojenské konflikty v 16. a 17. storočí priniesli Bojničanom mnoho utrpenia. Hrozba tureckého nebezpečenstva a stavovské vojny vyžadovali obohnať mesto hradbami kvôli jeho lepšej ochrane. Opevňovacie práce Bojníc začali za Turzovcov a pokračovali za Pálfiovcov, ktorí namiesto drevených palisád v roku 1663 vybudovali systém kamennej fortifikácie.
Dekadentné vplyvy a pustošenia boli len jednou stránkou života mesta. V etapách ekonomickej progresie sa rozširovalo poľnohospodárstvo a dôležitým bol nárast remeselnej výroby a rozmach obchodu. K ich oživeniu došlo v 17. storočí, keď hornou Nitrou viedla poštová i obchodná cesta z Viedne cez Krakov až do Sedmohradska. Bojnice boli od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc. Na bojnické trhy so soľou, železom a drahými kovmi prichádzali obchodníci z Viedne, Moravy a Sliezska. Povestný bol aj obchod so šafranom. Na žiadosť Pavla Pálfiho potvrdil cisár Ferdinand III. Bojniciam v roku 1647 nové výsady a poriadky. K hlavným dôchodkom mesta patril výčap piva v zimných mesiacoch. Obmedzilo sa však užívacie pravo lesa.

S rozmachom hospodárstva sa organizoval cechový systém v meste. Prvý cech utvorili ševci v roku 1653. V meste pôsobili aj iní remeselníci – murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a ď. Bojnice sa rozvojom remeselnej výroby zaradili k popredným mestečkám Nitrianskej župy, na čele s voleným richtárom a 12 senátormi. Pri mestskej rade bol stály notár. Mesto malo hajdúcha a na námestí stál pranier, dereš a mestská väznica.

Neskorší úpadok mesta a zaostávanie vo vývine súviselo s poklesom úrovne remeselnej výroby i počtom remeselníkov po narastaní manufaktúr, čo pretrvávalo aj po zrušení poddanstva v roku 1848. Bojnice zostali hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom hornej Nitry i sídlom okresu do roku 1872.
V novodobých dejinách dostali Bojnice štatút mesta v roku 1966 a k jeho postaveniu významného strediska Slovenska z hľadiska kúpeľníctva a cestovného ruchu prispievajú nielen prírodné danosti a zaujímavé pamätihodnosti, ale i množstvo kultúrnych, športových a turistických aktivít.


Katalóg k výstave Z dejín Bojníc
Texty: kolektív odborných pracovníkov Hornonitrianskeho múzea


 

ERB MESTA

                                               erb mesta

 

Popis:

V červenom štíte strieborné opevnenie s dvoma radmi cimburia pred čelnou stenou a troma strechami. Vpravo je jedna postranná vežička, vľavo tri. Červené strechy opevnenia a troch vyšších vežičiek vľavo sú zakončené zlatými guľami.

 

Z histórie:

Symbol opebnenia mali Bojnice vo svojom pečatidle už v druhej polovici 14. storočia. Nesporne to súviselo s udelením mestských výsad Bojniciam Ľudovítom I. dňa 22. februára 1366 a vôbec s vládou dynastie Anjouovcov (výskyt anjouovskej ľalie). Jeho odtlačok sa zachoval na pečati privesenej k listine z 26. októbra 1446, ktorá je uložená v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.  Okrem hradieb s dvoma radmi cimburia na čelnej stene a postrannej vežičky vidieť na ňom aj dve ľalie; jednu na strednej streche a druhú na ľavom múre opevnenia.

 

Na pečatidle zo 16. storočia už ľalie nie sú. Horná, zo strednej strechy, je nahradená guľou a na mieste druhej sú štyri vežičky.

 

Nepochopením predlohy sa v 19. storočí cimburie zamenili za okná a arkády a bočné vežičky za dve ženy naberajúce do vysokého džbánu vodu. Vpravo pribudol plot a v spodnej časti štítu park s chodníkom. Obraz hradu sa tak zmenil na obraz novodobej kúpeľnej budovy.

 

Pri obnove historicky a heraldicky správnej podoby sa Bojnice v sedemdesiatych rokoch 20. storočia rozhodli pre používanie symbolu hradieb podľa pačatidla zo 16. storočia, ktorého kresba je pozoruhodná predovšetkým osobitným pohľadom na rad veží opevnenia, vľavo od hlavnej stavby hradu.

 

 

 


 

VLAJKA MESTA   

 

 

vlajka mesta

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Popis:

Vlajka mesta Bojníc vychádza z farieb mesta a tvorí ju šesť  bielo-žlto-červených dvakrát sa opakujúcich vodorovných pruhov. Podľa zásad domácej mestskej vlajkovej tvorby je ukončená tzv. lastovičím chvostom.


 

900.výročie mesta - meeting 2013

 

Naše mesto si v tomto roku pripomína 900. výročie prvej písomnej zmienky o Bojniciach v Zoborskej listine.
Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v Benediktínskom kláštore pri Nitre.
Prvá listina (vydaná 1. septembra 1111) sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hippolyta a kráľovskými vyberačmi mýta.
Druhá listina datovaná rokom 1113 je napísaná na pergamene rozmerov 460 x 620 mm. Obsahuje majetkový súpis Zoborského opátstva. V tejto listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodov v ich chotároch a preto je zároveň neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia.
Podľa názoru historikov boli obe Zoborské listiny napísané skriptormi Bedediktínskeho opátstva na Zobore alebo v nitrianskej kapitule. Uložené sú v depozite Biskupského úradu v Nitre.
Práve v tej druhej, takzvanej metačnej listine benediktínov zo Zobora z roku 1113, sa uvádzajú ako pomedzné body majetku Opatovce nad Nitrou a aj susedné lokality Bojnice, Prievidza, Nováky a Kocúrany. Doslova sa v tejto listine o našom meste uvádza:
Oproti podhradčanom z Bojníc je medzníkom horúci prameň a potom kameň.
Rok 2013 je venovaný tomuto významnému výročiu, počas ktorého a pripravujeme rôzne aktivity, o ktorých Vás budeme informovať na tejto stránke.

 

OSLAVY 900. VÝROČIA
PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O BOJNICIACH

 

streda 12. júna 2013 o 19.30 h – vestibul kultúrneho centra
V POSOLSTVE KRÁĽA
vernisáž výstavy k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o Bojniciach

štvrtok 13. júna 2013 o 18.30 h - Hurbanovo námestie
STREDOVEKÝ VEČER
(ohňová show, šerm, stredoveké tance, sokoliari)

sobota 15. júna 2013
14.00 h - Hurbanovo námestie
SLÁVNOSTI LIPOVEJ ALEJE
Príhovory predstaviteľov partnerských miest - sadenie „Lipky priateľstva“
Odhalenie „Kilometrovníka partnerských miest“ v lipovej aleji

15.00 h – amfiteáter u Sokoliarov pri zámku
DYCHFEST - festival dychových hudieb

15.30 h - Hurbanovo námestie
Koncert JESENICKÉHO SMÍŠENÉHO SBORU
umelecká vedúca – Dana BRAŠÍKOVÁ
a
kapely DOWN BEAT DIXIELAND BAND

19.00 h – veľká sála kultúrneho centra
AKO KRUHY NA VODE
slávnostný galaprogram k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o Bojniciach
- oceňovanie tvorivých osobností a pozdravy priateľov -

 

 

 


 

Bojnice 1642

 

Bojnice 1642

 

 

Bojnice 1642

 

Bojnice 1642

 

Bojnice 1642

 

Bojnice 1642

 

 


 

Bojnice 1845

 

Bojnice 1845

 

Bojnice 1845

 

Bojnice 1845

 

Bojnice 1845

 

Bojnice 1845


 

dnes je: 29.4.2017

meniny má: Lea

webygroup

Deutch version
English version
Úvodná stránka