Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Bojnické zvesti

Bojnické zvesti - r. 2004 - č. 4

SLOVO NA ÚVOD

Sviatky prebúdzajúcej sa jari a znovuzrodenie života. Tak sú v našich my-sliach ukotvené veľkonočné sviatky. Jednoduchý človek v nich videl nádej. Aj preto boli už oddávna významným obdobím v jeho národopisnom roku. Ľudové tradície, ktoré si pravidelne pripomíname polievačkou, sú však bohaté i na ďalšie zvyky. Zaujímavé sú tie čisto bojnické. Na Zelený štvrtok v čase po-sledného zvonenia sa bežia chlapci rýchlo okúpať, aby v lete našli mnoho vtáčích hniezd. Zvony po zvonení zväzujú a nahrádza ich rapkáč. Zvony vraj odchádzajú do Ríma a vrátia sa až na Bielu sobotu. Na Veľký piatok sa kúpanie opakuje; dobré je brodiť cez vodu i dobytok a kone, aby boli celý rok zdravé. Aby kravy dobre dojili, treba mlieko v potoku mútiť. Na dopoludňajšej po-božnosti sa spievajú pašie. Počas nich sa otvárajú tajné skrýše zlata a pokladov, ktoré sa ”presúšajú”. Javí sa to tak, že nad pokladom zo zeme vzbĺkne belasý plamienok. Ak chcú bojnickí mládenci poklad naozaj nájsť, musia ohník zakryť zásterou, no nesmú pri tom zahrešiť! Aby sa ovocné stromky ujali, treba ich zaštepiť práve na Veľký piatok. Ráno na Bielu sobotu pred každým kostolom podľa obradov rozkladali vatru, na ktorej ”pálili Judáša”. Popol z tohto ohňa si ľudia berú domov a posýpajú ním priesady, aby rýchlejšie rástli. Uhlík z tohto ohňa kladú spolu s babuliatkom do krovu strechy, aby dom chránili od blesku a požiaru. Na Bielu sobotu sa rozväzujú zvony. Počas zvonenia sa dievky češú pod vŕbou, aby mali dlhé vlasy. Ľudia sa umývajú na potoku, aby boli zdraví a čerství. Na Kvetnú nedeľu je všeobecne rozšíreným zvykom svätenie babu-liatok. V Bojniciach dávali s nimi posvätiť aj prút, ktorým potom vyháňali dobytok po prvýkrát na pašu, aby bol celý rok zdravý. Na pasienku sa však pastier musí ihneď posadiť, aby sa statok po celý rok dobre pásol. Odpolu-dňajším zamestnaním dievčeniec bývalo farbenie vajíčok, ktoré potom v pon-delok dali kúpačom. Na Veľkonočný pondelok je všade veľmi rušno, všade je známe kúpanie dievčat. Mládenci chodia z domu do domu, všade sú pohostení a zabavia sa. Korbáč, ktorým chlapci šibú dievčatá, si uplietli sami. Pri šibaní zvyknú hovoriť veršíky:

”Šibi, ryby, mastné ryby,
aby teba blšky, mušky neštípali.
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka.
Šibi, ryby, mastné ryby,
dávaj vajcia, vymieňaj sa.
Až mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš, aby bolo dosť.”

Čím je viac dievča obliate, tým bude počas celého roku zdravšie a šikovnej-šie. Idúc od dievčaťa, mládenec si označí cestu domov pilinami, aby dievča tiež našlo cestu k nemu a prišlo. A na Veľkonočný utorok bývalo zvykom, že dievčence chlapcom kúpačku a šibačku vracali. Mágia veľkonočných sviatkov v poznaní našich predkov vyjadruje túžbu po živote a znovuzrodení. Nábožen-ský príbeh i príchod jari vlievali nádej, že to vytúžené obdobie je tu. Veselú šibačku a veľa vody.
- Erik Kližan -


 

dnes je: 24.9.2019

meniny má: Ľuboš, Ľubor

podrobný kalendár



Deutch version
English version
Úvodná stránka