Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Bojnické zvesti

Bojnické zvesti - r. 2004 - č. 4

TOMÁŠ JANOVIC NA NÁVŠTEVE V KNIŽNICI

V utorok 23. marca bol na návšteve v Mestskej knižnici v Bojni-ciach p. Tomáš Janovic - aforista, epigramatik, básnik, textár, tvorca literatúry pre deti, autor rozhlasových, televíznych a divadelných hier, prekladateľ a predovšetkým človek, ktorý rozumie aj deťom. Bolo to cítiť aj z jeho odpovedí na otázky detí, z ktorých vyberáme:

Odkedy ste chceli byť spisovateľom?
Od detstva som mal rád knihy, veľa som čítal. Pôvodne som chcel byť knihovníkom, ale mám zlozvyk - pri čítaní jesť a pri jedení čítať, tak som sa bál, že to by nebolo vhodné v knižnici. Okrem toho otec bol stavbár, preto vybral pre mňa hutnícku školu v Košiciach (vraj písať môžem aj popri tom). Učil som sa dobre a skúšky som stíhal, no vo voľných chvíľach som rád čítal. Vonku pod balkónom. Keď ma uvi-dela suseda, dohovárala otcovi, prečo mi nedovolí venovať sa kni-hám. Potom otec privolil, a tak som vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Ale učiť som nikdy neučil.

Kde a kedy sa Vám najlepšie píše?
Doma v izbe. Viete aké izby sú v panelákoch. Tak a moja je najmenšia z celého bytu. S výhľadom až za Dunaj. No a v tej izbe mám knižnicu na jednu stenu za chrbtom a jednu oproti tvári. Mám tam taký malý stôl (ale ten mi stačí, lebo ja píšem krátke útvary).

Čo radi čítate?
Čítam všetko a ako koláž. Mám naraz rozčítané aj štyri knihy. Keď čítam niečo smutné, prečítam si zase niečo veselé. Ale najradšej mám humorne písané knihy, ktoré je radosť čítať, aj keď poučia, ale záro-veň pobavia a zbytočne nementorujú.

Zažili ste niečo z toho, čo píšete?
Niečo z toho je vždy pravda. Aj prvá báseň, čo som napísal bola o spo-lužiačke, ktorú som chcel pozvať do cukrárne, ale nemal som odvahu. Tak som napísal báseň o zubnej kefke, že kefke závidím, že sa môže dotýkať jej pier... Dal som ju spolužiačke, tá sa zasmiala, do cukrárne však so mnou nešla, ale báseň som poslal do novín a bol som pre-kvapený, keď mi vyšla, aj v ďalších novinách. A tak to začalo.

Kedy sa vám najlepšie píše?
Ja som skôr nočný tvor, takže najlepšie nápady mám v noci a v elek-tričke. Ale aby ste si nemysleli, v električke chodím cez deň. Nepíšem tak, že si sadnem a začnem písať. Nie. Aj keď napríklad scenár Hodiny deťom som urobil práve tak. Napadlo mi, že dospelí by robili to, čo deti a deti to, čo majú robiť dospelí. Najlepšie nápady mám asi
v električke, ale sa hanbím si to zapísať, a tak tŕpnem, aby som to nezabudol, pokým prídem domov.
Píšete aj podbájky, mali ste nejaký vzor, bájkara, ktorého máte naj-radšej?
Najradšej mám Krylova a obzvlášť v preklade Jána Štrassera.

Ako sa tu medzi nami cítite?
Ohromne, veď vidíte, aký som uvoľnený. Keď doma poviem vnučkám, že som hovoril vyše hodiny takto sám, nebudú mi veriť. Ja nemám taký rozprávačský talent ako Satinský alebo Werich, ktorí síce hovorili aj veľa, ale ich slová boli vyvážené, preto keby tam nejaké slovíčko nebolo, už by to nebolo ono. Ja som bol v škole ticho a skôr utiahnutý. Určite som nepatril k triednym zabávačom.

Nebojíte sa, že stratíte fantáziu?
To viete, že sa bojím. Raz sa mi stalo, že som zabudol svoje meno a číslo telefónu, ale potom som zistil, že to nevadí. Domov si nevolám a veď sa ani sám neoslovujem.

Už ste boli v takej situácii, že sa Vám nedarilo, chceli ste s písaním skoncovať?
Pravdaže som bol, ako každý. Aj keď sa to nezdá, viem, čo je to zúfal-stvo. Človek by si najradšej odmontoval hlavu. Ale potom som si ju naspäť prilepil. A najdôležitejšie je nikdy to nevzdávať.

Čítavate Vy a Vaše vnučky svoje knihy?
Ja svoje knihy nečítam, lebo zakaždým by som tam niečo menil, vy-lepšoval. Aj v knižnici by som najradšej zobral knihu a celú ju poškrtal, prepísal. Vnučky knihy čítajú, aj keď nie sú nadšené, keď sa ich spolu-žiaci pýtajú, či tá Táňa a Kata sú naozaj ich mamy a či sú také, ako v kni-hách. Chceli by však, aby som napísal knihy aj o nich. Ale to nie je ľahké, lebo to je už iný svet, ten ich. To už nie je svet, v ktorom som ja celkom doma.

Aké vlastnosti ľudí nemáte rád?
Vadia mi, alebo po slovensky prekážajú mi ľudia agresívni, ktorí sa nad iných vyvyšujú. Každý by sa mal riadiť podľa hesla: Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe. A to je vlastne celé desatoro. Mám rád tolerant-ných, duchaplných a múdrych ľudí s humorom, na ktorých tú múdrosť nevidieť nasilu.

Tomáš Janovic k takým ľuďom patrí, ako sme sa presvedčili. Jeho náv-števa bola pre nás zážitkom a potešením.

Katarína Gabrišová
riaditeľka MsK, p.o.m.


 

dnes je: 24.9.2019

meniny má: Ľuboš, Ľubor

podrobný kalendár



Deutch version
English version
Úvodná stránka